Clematis viticella

Clematis viticella pochádza pôvodne z južnej Európy a západnej Ázie až po Kaukaz a Irán a patrí medzi najdlhšie pestované plamienky vôbec: do Anglicka dorazila už pred rokom 1569 a Carl von Linné tento druh vedecky opísal v roku 1753 vo svojom diele Species Plantarum. Dodnes je materským druhom celej skupiny Viticella, z ktorej vzišlo množstvo známych odrôd. Jej previsnuté, zvonovité kvety sa objavujú jednotlivo na tohtoročnom výhonku, majú veľkosť 4–5 cm, sú sfarbené modrofialovo a nesú svetložlté až krémové tyčinky.

Od júla do septembra kvitne Clematis viticella nepretržite, a teda výrazne dlhšie než väčšina veľkokvetých odrôd. S výškou rastu približne 300 cm sa výborne hodí ako popínavá rastlina na špaliere, opory a pergoly, rada sa však popína aj cez menšie stromy, kríky a ruže. Darí sa jej na slnečných až polotienistých stanovištiach – či už na južnej, severnej, západnej alebo východnej strane – pokiaľ pôda a koreňová zóna zostávajú chladné a zatienené, a celkovo má len malé nároky na pôdu a podnebie.

Clematis viticella je veľmi mrazuvzdorná (zóna 5, do približne -28 °C) a v zime sa tak či tak stiahne až na spodných 30 až 80 cm výhonkov. Ako rastlinu skupiny rezu 3 ju v marci výrazne skráťte na cca 25 cm, aby na jar silno vyháňala a bohato kvitla. Voči obávanému vädnutiu Clematis je odolný divý druh výrazne odolnejší než veľkokveté kríženci – jeden z dôvodov, prečo sa výborne hodí aj pre začiatočníkov a do záhrad nenáročných na údržbu.