Rosen - FAQ

Presný počet sa určiť nedá, predpokladá sa však, že na svete existuje viac ako 30 000 rôznych odrôd ruží. Z nich je približne 6 000 dostupných v obchode.

Toto číslo sa neustále mierne mení, pretože stále pribúdajú nové odrody, ale aj odrody zanikajú. 

Nie, nie všetky ruže voňajú. Nie až tak malý počet ruží nemá vôbec žiadnu vôňu alebo len slabo vnímateľnú. 

Popri ružiach bez vône existujú aj také, ktoré nevoňajú práve príjemne, ako napr. 'R. foetida bicolor', ktorá mierne páchne po ploštičkách.

Rýchlosť rastu ruží je veľmi rôzna a v podstatnej miere súvisí s veľkosťou, ktorú dorastené ruže dosahujú. Všeobecné tvrdenie sa preto urobiť nedá. 

Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že ruže sú po 3 – 4 rokoch plne zabehnuté a dosahujú svoju konečnú veľkosť. 

Ruže sú deti slnka a milujú teplo a svetlo. Existuje však aj mnoho ruží, ktoré sa darí na stanovištiach, ktoré nie sú príliš silno osvetlené slnkom. 

Ak stoja v tieni, rastú spravidla o niečo pomalšie, kvitnú o niečo neskôr a nie celkom tak bohato.

Rozhodujúca nie je nevyhnutne dĺžka priameho slnečného žiarenia, ale dopad svetla. Ten možno dobre posúdiť podľa výseku oblohy viditeľného zo stanovišťa. Pri odrodách, ktoré dorastajú do väčšej výšky, treba brať do úvahy aj dopad svetla v oblasti, v ktorej sa bude dorastená ruža pohybovať. V korune stromu alebo hore na ružovom oblúku je spravidla väčší ako pri päte, kde sa vysádza. 

Niektoré tmavé odrody ruží by sa mali radšej sadiť do polotieňa. Pri niektorých kvety veľmi rýchlo zhoria, iné blednú alebo vykazujú nežiaduci ružový nádych.

Mnohé väčšie ramblery a popínavé ruže sa veľmi dobre vyrovnajú s tienistými miestami v záhrade, alebo dokonca so severnou stranou.

Aj keď každý pozná rozprávku o 'Šípkovej Ruženke', ruže majú z botanického hľadiska ostne a nie tŕne.

Tie sú tak v počte, ako aj vo vyhotovení veľmi rôzne. Od relatívne málo veľkých, veľmi tvrdých háčikovitých až po veľmi mnoho len niekoľko milimetrov dlhých, mäkkých ostňov a aj odrody ruží, ktoré sú takmer alebo vôbec neozbrojené, je zastúpené všetko.  

Na otázku o najstaršej ruži sa odpovedať nedá. Podobne ako iné rastliny, aj ruže vznikali v priebehu miliónov rokov, ktorá odroda alebo druh sa vytvoril ako prvý, sa nezistí. 

Prvýkrát sa ruže spomínajú v roku 1600 pred n. l., odvtedy mali svoje miesto vo všetkých nasledujúcich vyspelých kultúrach. Okolo roku 450 pred n. l. opísal Herodotos šesťlupeňovú ružu. Meno 'kráľovná kvetov' dostali už o niečo skôr, v roku 600 pred n. l. od gréckej básničky Sapfó. A aj slávna spoločnosť Rimanov sa nimi dlho kochala. Pravdepodobne išlo predovšetkým o R. gallica, R. alba a bežný šípok (R. canina). 

Až hlboko do stredoveku boli zrejme bežné predovšetkým botanické formy a divoké druhy. Počiatky šľachtenia ruží, ktoré sa dlho diali náhodne, by mohli siahať do 17. storočia. V tom čase vznikla v Holandsku z R. damascena (suveníru z čias križiakov) s divokými ružami trieda silno plných centifólií a následne aj machová variant, ktorú dnes poznáme ako machové ruže. 

Ako prvá známa odroda ruže sa často uvádza R. alba 'Maxima', ktorá bola preukázateľne pod týmto menom známa už pred rokom 1500. Ale aj niektoré odrody z R. gallica sú známe už veľmi dlho.

Ruže kvitnú bielo, ružovo, červeno a žlto, ako aj vo všetkých mysliteľných kombináciách a zmesiach. Čisto modré ruže neexistujú, odrody, ktoré sa tak označujú, sú väčšinou orgovánové alebo fialovosivé a vznikli selekciou z ružových odtieňov. Hnedé tóny vznikajú zmiešanými farbami z červenej a ružovej. 

Pôvodné ruže kvitli bielo a v rôzne intenzívnej ružovej. S R. chinensis pribudla červená, čajové ruže priniesli do portfólia jemnú marhuľovú. Žlté ruže pochádzajú z R. foetida. 

Ruže kúpené v kvetináči možno sadiť celoročne.

Ruže bez zeminy na koreňoch (ruže s holými koreňmi) sa sadia od konca vegetačného obdobia v októbri až do neskorej jari. Najlepšia doba výsadby je pre ne na jeseň, keď je pôda z leta ešte dobre vyhriata.

Ako 'sport' sa pri ružiach označuje nová odroda ruže vzniknutá prirodzenou mutáciou. Od pôvodnej ruže sa väčšinou líši len jednou vlastnosťou. Ak sa ukážu ako cenné, uvedú sa do obchodu ako samostatná odroda.

Veľmi často je to farba, Winchester Cathedral je napr. biela forma odrody Mary Rose. Tieto farebné mutácie sa čiastočne vracajú aj do rodičovskej odrody, a to tak v celých kvetoch, ako aj len v ich častiach. Rodičovskú odrodu možno niekedy – ale nie vždy – vyčítať z názvu, ako napr. pri Red Eden Rose alebo Red New Dawn. 

Mnohé popínavé ruže sú silnejšie rastúce mutácie kríčkovej formy. Tým sa v názve dlho pridávalo Clg. alebo Climbing. Známe príklady sú Clg. Souvenir de la Malmaison, Clg. Iceberg alebo Clg. Mme. Caroline Testout. 

Remontovanie je schopnosť popri hlavnom kvitnutí kvitnúť ešte raz. 

Intenzita tohto opakovaného kvitnutia môže veľmi silno kolísať, od ojedinelých kvetov na konci leta, aké vykazujú napr. niektoré machové ruže alebo ramblery, až po plne vyvinuté druhé kvitnutie, aké sa vyskytuje pri remontantných ružiach, je zastúpené všetko. 

Opakovane kvitnúce alebo dokonca nepretržite kvitnúce naopak znamená, že ruža po hlavnom kvitnutí začiatkom leta prechádza do viacerých ďalších fáz kvitnutia. U opakovane kvitnúcich odrôd môžu byť tieto prerušené niekoľkotýždňovými prestávkami. Nepretržite kvitnúce ruže prinášajú neprerušene nové kvety.

Šípky sú takpovediac jablkom ruží – teda ich plodmi. Vytvárajú sa po odkvitnutí, pokiaľ sa neodstránia, napríklad s cieľom podporiť opakované kvitnutie. 

Najmä raz kvitnúce kríčkové ruže a ramblery vytvárajú na jeseň dekoratívne šípky, posledné menované vo veľkom počte v zhlukoch. Pri reze alebo odstraňovaní odkvitnutých kvetov treba na to myslieť. 

V kuchyni sa šípky cenia pre vysoký obsah vitamínu C a aj známy čaj sa vyrába z plodov divokých ruží. 

Okrem toho sú šípky nepostrádateľné najmä pri šľachtení ruží. Obsahujú semená ruží (oriešky), z ktorých po výseve môžu vyrásť nové odrody ruží s odlišnými vlastnosťami.