Správne stanovište pre Clematis

V ideálnom prípade stojí otázka stanovišťa ešte pred zaobstaraním Clematis. Ak je stanovište dané, vyvstáva otázka, ktorá z početných odrôd by tam mohla dobre prosperovať.

Ale aj keď ste na trhu s rastlinami, v záhradníctve alebo pri inej príležitosti neodolali, mali by ste sa pred výsadbou Clematis aspoň zamyslieť, kam sa má vysadiť.

Aké je teda to dokonalé miesto pre Clematis v záhrade ? 

Paušálne sa na túto otázku bohužiaľ odpovedať nedá, pretože jednotlivé botanické skupiny kladú celkom rozdielne nároky. Všetkým však sú spoločné tieto body:

• vyhnúť sa podmáčaniu, Clematis nenávidia stáť vo vlhku
• vyhnúť sa teplu pri päte, resp. v koreňovej oblasti, v prípade pochybností zatieniť
• dobré vetranie nikdy neuškodí

Ďalšou, nie zanedbateľnou konštantou pri výbere stanovišťa sú očakávané rozmery týchto popínavých rastlín - teda nároky na priestor.
Kriticky sa preto zamyslite, či sú výšky rastu uvedené v popisoch odrôd na vašom vysnívanom mieste naozaj k dispozícii - a v prípade pochybností premerajte. Príliš často sa človek rozhodne pre odrodu, ktorá rastie príliš silno, a o pár rokov stojí pred 'problémom'. Je vaša jabloň, do ktorej má rásť Montana, naozaj vysoká 7 m ? 

Tým sme sa už dostali k ďalšej požiadavke na stanovište Clematis - oporu.
Len máloktoré Clematis stoja voľne, takmer všetky chcú buď rásť do inej rastliny, alebo šplhať po umelej opore. Tá samozrejme kladie hranice, pokiaľ ide o svetelné pomery aj fyzické rozmery. Náš tip: rešpektujte ich pri výbere Clematis alebo pri hľadaní stanovišťa pre už kúpenú rastlinu. 

Ak je teda vyjasnené, že Clematis na miesto 'pasuje', bolo by ešte okrem iného potrebné vyjasniť expozíciu, a tu existujú vo veľkej čeľadi Clematis rozdiely podľa druhov. Nemusíme ich vnímať nevyhnutne ako obmedzenie, ale skôr ako šancu nájsť aj na ťažkom mieste s príslušnými znalosťami odrodu, ktorá ho toleruje.

Zhruba povedané, nároky na stanovište možno vyjadriť pre botanické skupiny približne takto: 

Skoro kvitnúce voľne rastúce druhy zo skupiny Atragene veľmi dobre znášajú tienisté a polotienisté stanovištia, pričom najmä Clematis Alpina a príbuzné nemajú rady plné slnko.

Horské Clematis (Cl. montana) nenávidia mokré nohy ešte viac než iné druhy, znášajú slnko aj polotieň a spravidla aj z tienistých stanovíšť vyrastú tak vysoko, že sú aspoň sčasti na slnku. Pri nich by ste sa mali zároveň čo čo najdôraznejšie vyhnúť stanovištiam v prehlbeninách, v ktorých sa v zime hromadí studený vzduch, ktorý, ako je známe, 'padá' nadol.

Talianskym Clematis / viticella je celkom jedno, kam sa vysadia, niektoré odrody znášajú aj veľmi tienisté severné strany, na plnom slnku mnohé podávajú najlepší výkon.

Nádherné veľkokveté hybridy sa vo všeobecnosti cítia dobre na slnečných až polotienistých miestach v záhrade. Niektoré však na slnku inklinujú k tomu, že dosť rýchlo strácajú farbu - o tú predsa ide hlavne - a rýchlo trochu vyblednú. O tom, či vädnutie Clematis súvisí so stanovišťom, najmä s (chýbajúcim) odtokom vody, alebo nie, sa ešte diskutuje; mokré stanovište však nechcú ani zďaleka.

Žlté zlatovky zo skupiny Tangutica tiež radi stoja na plnom slnku až v polotieni, a skôr v suchu ako vo vlhku.

Väčšina bylinne rastúcich trvalkových Clematis, ako aj texaské Clematis znáša plné slnko aj tienistejšie miesta. Osobitný tip: medzi prvými sa nachádza veľa odrôd, ktoré sa priam ponúkajú na zatienenie päty inej rastliny.

Pôvodné Clematis (Cl. vitalba) sú také rastovo vitálne, že im vyhovuje aj čisto severná strana, pokiaľ je v poriadku zásobovanie živinami a päta nestojí na priamom slnku.