Rosa Rugosa

Už v roku 1796 bola zemiaková ruža zavedená z Japonska. Z nej vzniklo množstvo hybridov, ktoré sa vynikajúco hodia ako živé ploty.

Mnohé z týchto veľmi osvedčených krov kvitnú opakovane a silno voňajú. Sú to dobré ruže so šípkami s veľkým množstvom dužiny, ktoré sa radi využívajú na zaváranie alebo na čaje. Kvôli týmto nápadným plodom sa často nazývajú aj jablčná ruža. Sýtozelené, hrubé listy s miestami krásnym jesenným sfarbením sa veľmi podobajú listom zemiakov. Zaradenie neznámej ruže ako hybridu rugosa je tak relatívne jednoduché. 

Rosa rugosa a jej hybridy sú nesmierne odolné a nenáročné, ako aj mrazuvzdorné. Hodia sa aj do piesočnatej pôdy, tolerujú dokonca slané stanovištia a iné problematické pôdne podmienky. Pri hlbokej výsadbe pomerne rýchlo vznikajú odnože - ak to nie je žiaduce, pomôže koreňová zábrana.

Vďaka týmto vynikajúcim vlastnostiam a nenáročnej starostlivosti vidno rugosa ruže vo verejnom priestore často ako ochranu pred vetrom, na zelených pásoch alebo na dunách. Klasickým využitím je aj fríský val. Pre vysoké rozšírenie na Sylte sa zemiaková ruža na ďalekom severe hovorovo nazýva aj 'sylťanská ruža', južnejšie 'dunová ruža'.

Ako okrasná rastlina v záhrade sa Rosa rugosa a jej silno voňajúce hybridy ponúkajú predovšetkým pre stanovištia s množstvom miesta, kde je žiaduca nízka náročnosť na starostlivosť. Používa sa rada aj na rozsiahle ozelenenie alebo v živom plote z ruží. Ako solitér alebo na stanovištiach s obmedzeným miestom sa odporúča koreňová zábrana.